Cristina Cianci
Nevesty sú odhodlané sprevádzať VŠETKY páry nielen po ich ceste plánovania svadby, ale aj cez medzníky a poklesy vzťahov. Každý milostný príbeh je krásny, má svoju vlastnú odlišnú históriu a svoje vlastné skúšky - neexistuje žiadny vzťah, ktorý by vyzeral rovnako. Na oslavu tejto jedinečnosti žiadame páry, aby otvorili svoj milostný príbeh pre našu najnovšiu rubriku „Láska vyzerá takto“. Ďalej Kelli Trapnell rozpráva svoj príbeh.
Moja snúbenica a ja sme sa prvýkrát stretli pri drinkoch v East Village speakeasy, takmer pred päť a pol rokom. Chatovali sme s beta verziou zoznamovacej aplikácie špeciálne navrhnutej pre ženy, ktoré chceli chodiť s inými ženami, ktorú sme vtipne nazvali „dievčenský Pinterest“. Dohodli sme sa na rande, keď sme videli obrázky toho druhého, ale vlastne sme toho o sebe navzájom veľa nevedeli.
Ako bisexuálna žena bolo ťažké nájsť niekoho, kto ma do dnešného dňa skutočne rešpektoval - a nefetifikoval ma alebo ku mne nepristupoval ako k psychiatrickej pacientke. Moja snúbenica je lesbička a nikdy sa nesprávala tak, akoby bola moja identita fázou.
Hovorili sme o country hudbe z 90. rokov, o tom, že sme umelcami vo veľkomeste. Presťahovali sme sa z Texasu, respektíve z Nového Mexika, s výslovným cieľom podporiť nás ako spisovateľov a interpretov. Zastrešili sme sťahovanie do New Yorku, hovorili sme o tom, aké ťažké bolo byť preč od našich rodín. Pre každého z nás je rodina dôležitá - obaja máme rodiny, ktoré sú hlasné a zábavné, veľké objatia. Rodiny, ktoré sú si blízke, aj keď nie sú sviatky. Rozprávali sme sa celé hodiny, ani jeden z nás nechcel ísť domov. Zamilovali sme sa.
Ako bisexuálna žena bolo ťažké nájsť niekoho, kto ma do dnešného dňa skutočne rešpektoval - a nefetifikoval ma alebo ku mne nepristupoval ako k psychiatrickej pacientke. Moja snúbenica je lesbička a nikdy sa nesprávala, akoby moja identita bola fázou alebo niečím, čo sa mohlo zmeniť tak ľahko, ako farba vlasov alebo obľúbený outfit. Úcta bola v každom zmysle základom nášho vzťahu, základom, na ktorom sme stavali. Bol som vonku s rodinou niekoľko rokov, Sarah bola vonku už od začiatku vysokej školy. Počas nasledujúcich niekoľkých rokov sme spolu robili úžasné veci - bežali sme v Pride, každý sme sa zaoberali osobnými a profesionálnymi cieľmi a oslavovali sme to neskoro večer karaoke a letnými výletmi na Fire Island.Nasťahovali sme sa spolu a veci sa zvážnili. Vytvoril som plán, ktorý jej navrhnem, a usporiadal som veľkú prekvapovaciu párty s našimi rodinami a priateľmi mimo mesta. Povedala, že áno, a my začal plánovať .
Vždy sme chceli dlhé zasnúbenie - prečo si neužiť každú časť nášho spoločného života vrátane angažovania sa? Veľkou súčasťou voľby čakať ďalšie dva roky, kým sa skutočne nestretnem, bola moja rodina. Obával som sa, že moja prevažne konzervatívna rodina z Texasu bude potrebovať nejaký čas, aby sa prispôsobila predstave, že moja podivnosť bude navždy tak viditeľná. Bez obáv som sa však obával. Takmer všetci v mojej rodine boli nadšení z týchto správ, rovnako nadšení a pripravení oslavovať s nami, ako to bývala Sarahina rodina.Až na jednu výnimku: moja mladšia sestra.
So sestrou sme si boli vždy blízki. Naši rodičia sa rozviedli, keď sme mali štyri, respektíve sedem rokov, a vždy sme si mali navzájom chrbát. Nikdy sme neboli takí súrodenci, ktorí bojovali, aj o hlúposti, a keď sa rozhodla pracovať pre evanjelický kostol za menej peňazí a menšiu prestíž ako iné zamestnania, ktoré jej ponúkali na vysokej škole, obhajovala som jej výber našim rodičom , ktorých sa to týkalo. Vedel som, že ona a ja sme mali trochu odlišné viery. Som kresťan, aj keď nemám rád kostol.Verila, že cirkev je pre náboženskú skúsenosť ústredná. Nikdy predtým nemala problém s mojou zvláštnosťou - bola to prvá osoba, s ktorou som vo svojej rodine prišiel. Po zásnubách mi začala volať s vážnymi obavami, ako sa chystám „ísť do pekla“ za to, že si vezmem inú ženu.
Spočiatku som si myslel, že možno má problém so Sarah, a nebolo mi príjemné povedať mi to do očí. Ale to sa nedalo sledovať pri všetkých zábavných vychádzkach, ktoré sme spolu mali všetci traja, a ani po tom, ako si vždy spolu vychádzali na Vianoce. Sarah nie je nepodobná osoba alebo nadobudnutý vkus, ktorý je vždy otvorený, láskavý a ohľaduplný k ostatným, extrovertný, zábavný a pozývajúci. Navyše, Sarah je tiež kresťanka, rovnako ako jej rodina. V istom okamihu uvažovala o seminári. Ako nás môžu brzdiť náboženské rozdiely, keď medzi nami v podstate neexistovali skutočné náboženské rozdiely?Zmätený a ubolený som sa spýtal svojej sestry na rovinu, či niečo nie je v poriadku, a ona odpovedala: „Niet pochýb o tom, že ste si navzájom dobrí. Milujem Sarah, len si prajem, aby si mohla byť kamarátka. “
Nevedel som, čo mám robiť. Toľko článkov online mi hovorilo, že je v poriadku vyrezávať z môjho života toxických členov rodiny. Ale nechcel som stratiť svoju sestru.
Boje sa tiahli, boli čoraz škaredšie, telefonovali aj osobne, takmer celé dva roky nášho pôsobenia. Toľko nocí po hodinovom kričaní zápasu po telefóne som išiel spať s plačom o tom, aké to bolo nespravodlivé, zvlášť voči Sarah, ako som sa cítil zranený a ako som nemohol uveriť, že moja sestra, ktorá bola v mnohých ohľadoch jedna mojich najbližších spoločníkov, by sa rozhodli takto mi ublížiť. Mal som v pláne požiadať ju, aby mi bola čestnou slúžkou. Počul som jej argumenty - že sa na mňa len pozerá, že to všetko je rozdielny názor.Vedel som, že verí, že má správny postoj. Vedel som však tiež, že nemôže stotožniť platnosť mojej existencie s jej názorom na to, či je táto existencia „správna“. Najmä keď sme mali desiatky ďalších členov kresťanskej rodiny, ktorí z celého srdca tolerovali náš zväzok.
Toľko článkov online mi povedalo, že je v poriadku vyrezávať z môjho života toxických členov rodiny (niečo, čo som už urobil s niektorými bývalými priateľmi, ktorí nedokázali prekonať svoju homofóbiu). Ale nechcel som stratiť svoju sestru. Nechcel som stratiť všetky dobré stránky nášho vzťahu len preto, že si nemohla pripustiť, že sa mýlila.
Sarah navrhla, že sa možno najskôr pokúsim zbaviť svojich sťažností. Nie, že by som sa vzdal, iba to, že keby sme vyskúšali akési prímerie, možno by sa to zlepšilo. Minulé leto som teda zavolal sestre a povedal som jej, že už nechcem mať tento rozhovor, a že mi bude musieť dať iba vedieť, či sa zúčastní mojej svadby. Mala som dve podmienky pre jej účasť: 1) musela by byť za nás šťastná, ale potrebovala to dosiahnuť, a 2) nemohla urobiť scénu na našej svadbe.Chvíľu sa za týchto podmienok piekla, ale nakoniec súhlasila.
A potom sa niečo stalo - pretože sme prestali toľko bojovať, náš vzťah sa začal mierne upravovať. Od minulej jesene sme viedli civilné rozhovory, spočiatku o všetkom možnom, okrem svadby, ale teraz hovoríme dokonca o všetkom, od dekorácií až po plány obradu. Druhý deň mi volala celá vzrušená, aby mi povedala, že v septembri dostala letenky na svadbu. Každý deň som rád, že sme sa rozhodli prepracovať sa k bolesti.
Každý deň som vďačný Sarah, že pomohla priviesť moju sestru a mňa späť k sebe. A každým dňom sa to zlepšuje.
Ako nám zrušenie medzinárodnej svadby pripomenulo, na čom skutočne záleží
